Nárečie obce Vyšný Slavkov

Poznámky

• Prepis v nárečí je striktne slovenský fonetický.
• Hlásky ć a ś sú zapisované ako č a š.
• V slovenskom význame je prípadne v zátvorke zapísaný pád skratkou.

Zámena hlások voči spisovnej slovenčine

Spisovná slovenčina	Nárečie
ia	a
ie	e
ä	e
ď	dz, zriedka dž
ť	c
ô	u, o

Slovíčka

Nárečie	Slovenský
abo	alebo
akurat	práve
apketarka	lekárnička
(do) autobuš	(do) autobusa
(v) auce	(v) aute
(v) autobuše	(v) autobuse
babinec	uzavretá predsieň medzi vchodom kostola a hlavnou častou kostola
baksňa	krabica, box
bars	veľmi
bavic	baviť
bereš	berieš
bic	byť
bila	biela
biľe	biele
bilo	biele
bľacha	plech
bogare	topánky, čižmy
boľec	bolieť
brac	brať
brajgel	neporiadok
brijoška	lupačka (jedlo)
britki	špinavý
bruch	brucho
budar	záchod
bul	(on) bol
bulo	bolo
caha	ťaha
calu	celu
cebuľa	cibula
ceple	teple
ceplejši	teplejšie
(po) cesce	(po) ceste
cestovac	cestovať
cešic	tešiť
cma	tma
cmota	tma
ci	ťi
(pri) cintiru	(pri) cintoríne
co	čo
cofac	cúvať
coška	čoši
čarne	čierne
čarni	čierny
čavargovali	motajúc sa prechádzali
čeho	čoho
cenučke	tenké
češko	ťažko
ceplo	teplo
čiga	kladka
čomu	prečo
čuc	počuť
čujece	počúvate
čul	počul
daco	niečo
dačija	niekoho
dakemu	niekomu
dakto	niekto
das	asi
davac	dávať
daromne	zbytočne
(do) ďeľni	(do) dielne
dešatki	desiatki
diľe	dlážka
dizdž	dážď
dluha	dĺha
dneška	dnes
(do) dnuka	(do) vnútra
dodzelim	(ja) podelím
dochocove	dôchodcovia
dokončic	dokončiť
doňešu	donesu
domeček	domček
doplacac	doplatiť
doraz	čoskoro
doznac	dozvedieť
drahoscive	drahočizné
dva	dva/dve
dvacec	dvadsať
dzeci	deti
dze	kde
dzeduš	dedko
dzešatej	(o) 10
dzeška	niekam
dzifčatko	dievčatko
dzifče	dievča
dzifčeta	dievčatá
dzifka	dcéra
dzira	ďiera
dvacatki	dvaciatki
dzvere	dvere
džviradlo	zrkadlo
džadufka	žobráčka
donešeš	donesieš
doňešľi	doniesli
durkac	buchať
ešči	ešte
evra	eúr
fajne	chutne
fajňe	chutne
fčera	včera
firang	záves (okno)
fľašečka	fľaštička
frajirku	frajerku
frištik	raňajky
fušovane	neznáme
ftedi	vtedy
gace	gaťky (spodné prádlo)
ganek	okenná rimska
garlo	hrdlo
grati	riady
gruľa	zemiak
gruľe	zemiaky
Hanča	Anna
harček	hrnček
harniček	hrnček
hej	áno
henteho	tochto (miestne)
henteho	minulého (v čase)
herdzaveje	hrdzavie
het	preč
hetka	niekam preč
hlašic	hlasiť
hnizdo	hniezdo
hňetka	hneď
hombac	hombať
horši	horšie
hovedzina	hovädzina
hovädze	hovädzie
hvarec	hovoriť
hvarela	hovorila
hvarel	hovoril
hvaril	hovoril
hvarim	hovorím
hvariš	hovoríš
huscejši	hustejšie
huš	hus
chytla	chytila
chlop	chlap
chytro	rýchlo
cala	celá
(v) charice	(v) charite
chasnovac	používať
(na) cherbece	(na) chrbte
chľip	chlieb
chleb/chlep	chlieb
chlebik	chlebík (pozn. „l“ nezmäčuje)
chľin	chren
chrin	chren
chodza	chodia
chodzic	chodiť
chodzi	chodí
choľem	trochu
choreju	ochorejú
chuťu	chuťou
chitro	rýchlo
chiža	izba
ic	iď
idze	ide
inšo	iné
išol	išiel
jabluka	jablká
jablučka	jabĺčka
jak	ako
jakoška	akosi
Jani	Ján (V)
jarek	potok
jednaka	rovnaká (pri porovnaní)
jece	jete
jedz	jec
Jedzeňa	jedenia (A)
jesc	je
jest	je
jesc	jesť
ješeň	ješeň
ješeňi	v ješeni
kačma	krčma
kačmar	krčmár
(z) kadzi	(z) kadiaľ
kajstrol	hrnec
kaminki	kamienky
kediška	dakedy
kedz	keď
kidľa	sukňa
klub	klb
(s) kričeňom	(s) kríkom (z úst)
kočar	kočiar
kolo	okolo
koľesko	koliesko
koľenka	kolienka
kapeľuch	vreckovka
koscel	kostol
koši	kosí
kričelo	kričalo
krucim	krútim
kukac	kuknúť
kukac	pozerať
kukala	pozerala
kukali	pozerali
kupče	kupené
kureňe	kúrenie
(od) kurčartok	(od) kurčát
kuška	kúsok
kvitki	kvety
ktoška	ktosi
kruca	krutia
krucic	krútiť
krofni	hrozný
lada	veľká drevená „truhlica“ s priečnymi oddeleniami
lačne	hladne
ladička	box, krabička
lajferovať	chodit
labdu	loptu
(v) ľece	(v) lete
ľehnuc	ľahnúť
lachy(pomnožné)	oblečenie (na súšenie)
(po) ľekarňoch	(chodí) po lekárniach
ľep	lepidlo
ľepic	špiniť
ľepša	lepšia
ľepše	lepšie
loška	lyžica
ľudzi	ľudí (G)
mac	mať
Maňka	Mária
Maňuša	Mária
mašľe	masle (L)
mäsa	mäso (G)
maťaž	sojka
me	ma
merželo	mrzelo
mešac, mešace	mesiac, mesiace
mešar	mešiar
mešacom	mesiacom (L)
migaj	hybaj
Michalku	Michal (V)
Milko	Emília (V)
Milku	Emília (V)
mišac	miešať
mišlec	myslieť
mišľel	myslel
mliko	mlieko
mľiko	mlieko
mňe	mňa
mňe to neje	mňe to nepasuje
motor	auto
može	môže
mraženi	mrazený
mundur	(pánsky) oblek
muša	musia
mušec	musieť
mušela	musela
muši	musí
mišlec	myšlieť
naco	načo
načerpeš	načerpáš
načerpeš	načerpáš
nademňu	nadomňou
nadzirac	naťahovať (sa, napr. deti)
nadžabane	nababrané (napr. jedlo)
naklasc	naložiť (na tanier)
najľehcejša	najľahšia
najľepše	najlepšie
najvekše	najväčšie
(na) metru	(na) metre (látky)
naklasť	naložiť (jedlo)
napchali	natlačili
narabja	narobí
narichtuj	nachystaj
našo	naše
natrepana	natiskaná (napr. kapusta)
nazad	naspäť
nazbiral	nazbieral
nechcece	nechcete
nedzeľa	nedeľa
neška	dnes
net	niet
nevadzi	(to) nevadí
nevladzece	nevláda
nevžal	nevzal
neznac	nevedieť
ničeho	ničoho
nigda	nikdy
nikeho	nikoho
(s) ňima	(s) nimi
nošila	nosila
nuž	nôž
ňe	nie
ňima	(pred) nimi
oči puči	alkohol
odemňe	odomňa
odfuknuc	odfuknúť
(po) obedze	(po) obede
obid	obed
odzeľeno	oddelené
odhaľili	odhalili
odšahnuc	obsiahnuť
ochabic	nechať
ochabime	necháme
olej	olej (nezmäkčuje)
onučka	obväz na nohy
oper	„napchaj“ (sa jedlom)
(o) osmej	ôsmej
ošemdzešat	80
otvira	otvára
otvur	otvor
paľa	palia
papučoch	(v) papučiach
patri	pozri
pejcero	piati
peľuch(a)	plienka
peňeži	peniaze
perša	prvá
petnásc	15
petruška	petržlen
perši	prv
(po) peršom	(po) prvom
pchali	tlačili (do hrnca)
placili	platili
plane	zle
pľec	pliesť (v záhradke)
pchať	natlačiť
piatek	piatok
pirko	pero
podobali	podobali sa (li je tvrdo)
(do) podradza	(do) podhradia
pocichi	potichu
pochopic	pochopiť
(do) podhradzu	(do) podhradia
(po) jednim	po jednom
pojeťe	zjedene
pokurčic	pokrčiť
poľac	poliať
poľifka	polievka
(v) pondzelek	(v) pondelok
poonda	pobabre
popadalo	napršalo
popsuc	pokaziť
(na) poradek	(na) poriadok
poradňe	poriadne
poskladaj	povyšané, zavesené
pošla	išla
potalabiť	poničiť (v záhradke)
povedzel	povedal (on)
povi	povie
povibirane	povyberané
povišane	povešané
pozur	poror
požicic	požíčať
prelamala	prelomila
prepadnuc	prepadol
prepovedka	prepoviedka
priklet	kuchyňa
premahaj (nezvrátne)	premáhaj sa
preonačil	prestúpil
prešmački	zmeny
pretruje	pretrávi
prichicic	prichiťiť
prijsc	prisť
pujdu	pôjdem
pujdze	pôjde
pulňina	plnina
pul	pol
pušc	pusti
raditeľ	riaditeľ
radzi	radí
rajbala	prala
rajtopky	kvetináče
razi	krát
rečovac	hovoriť
renta	handra
riska	rezeň
rozdzeľili	rozdelili
rozumej	pochop
renta	handra
rinva	odkvap
riňave	špinavé
rodzina	rodina
rozdžubaju	rozďobavajú
rozvedzene	rozvedené
rozcahane	rozťahané
rubac	rúbať
ruc	hoď
rucil	hodil
rucac	hádzať
rucic	hodi
rucim	hodim, pridať
rundľa	repa
schodzik	schodík
schujdami	schodmi (L)
skorej	skôr
sladzic	sladiť
Slafkuv	Slavkov
smadna	smedná
sprataj	odlož/uprataj (tanier po jedení)
šatolki	šatky
šmjal	smial
stočic	stočiť
dva soľe	dve soli
spac	spať
spravim	urobím
(na) stul	(na) stol
sušenki	sušienki
svatich	svätích
svičky	sviečky
sviže	svieže
stromki	stromček
šak	veď
šanujem	šetrím
šarloj	čierna šatka na ústa
šedla	sadla
šcipľace	štipľavé
ščarňeje	sčernie
ščava	šťava
ščešťe	šťastie
ščipľaca	štiplavá
šebe	sebe
šedzdec	sedieť
šedzi	sedí
še	sa
šedadlo	sedadlo
šednuc	sadnúť
šedzec	sedieť
schvaťiš	zdrapíšm schytíš
ši	si (bol)
šickich	všetkých
šicke	všetky
šicko	všetko
šidzem	sedem
šifoner	skriňa
šive	sivé
škrobeme	(my) škrobáme
šľivi	slivy (zdrobň. je slivka)
šmak	chuť (na jedlo; z nemčiny)
šmakuje	chutí
šmaric	hodiť
šmece	smetie
šmetanka	šmotanka
smrud	smrad
šol	šiel (on)
šparhet (ten)	pec
šragy(pomnožné)	skladací sušiak na prádlo
švetelko	svietelko
švikor	svokor
štvartek	štvrtok
švekrovi	svokrovi
(na) švekru	(na) svokru
šušedzi	susedia
šumňe	pekne
špadňe	spadne
dati	ta-už
daty	tuna
take	také
takoj	ihneď, čoskoro
taňir	tanier
taňira	taniera (do)
ta	tak
tato	otec
(do) Tatroch	(do) Tatier
tebe	ťeba
tebe	tebe (te tvrdo)
(za) tebu	(za) tebou
teho	toho
teľe	toľko
teľo	toľko
(ku) temu	(k) tomu
totu	túto
ťeško	ťažko
tidzen	týždeň
(z) tich	z týchto
tichtoval	chystal
(v) tižňu	(v) týždni
tiž	tiež
tlusti	tučný
topic	topiť
tota	táto
totej	tejto (f.)
tote	tieto
tote dvojo	toti dvaja
tarhovisko	trhovisko
tvarde	tvrdé
tvojo	tvoje
(na) tvojim	na tvojom
trebac	potrebovať
trime	drží
trinács	13
troma	(s) troma
truch	troch
un	on
ucekala	utekala
učiteľ	učiteľ (pozn. „te“ nemäkko)
učuje	počuje
uhľe	uhľe
uchodi	uchodí (sa)
ulici	ulice (G)
upatri	pozri
upečeme	upečieme
upekla	upiekla
uražil	urazil
utre	zajtra
vtorek	utorok
uživať	používať
Vekše	väčšie
väkšie	väčšie
valek	valček
vadzi	vadí
vašo	vaše
vecej	viac
vederečko	vedierko
vejdzeš	vojdeš
veľikanski	velikanský
veľo	veľa
(oni) veľo	(oni) veľa
verch	vrch
verchnu	hornú
veric	veriť
vertuľa	vrtuľa
veś	vezmi
vetrovečko	vetrovka (V)
vežme	vezme
vežmem	vezmem
vibľika	vyoblieka (šaty)
vicahne	vytiahne
vicahuje	vyťahuje
vidzec	vidieť
vidzeli	viďeli (oni)
vikvašic	vykysnúť
viľeca	výlet (L)
vimražim	vymrazim
vindze	výjde
viňešc	vyniesť
vinički	ríbezle
vionačim	spravím-urobím-dám
vipatraju	vizerajú
virucuje	vyhadzuje
vistupeňe	vystupenie
višac	vysieť
višak	vešiak
viša	visia
viščac	vycikať (sa)
vižuk	vozík
vonka	vonku
vre	vrie
vtaček	vták, vtáčík
vracic	vratiť
všadzi	všade
vši	(Spišská nová) ves
všimaj	všimni!
vužik	vozík
vytapja	vytopia
vžac	vziať
vžal	vzal
vžala	vzala
vžali	vzali
vžal	vzal
(na) začatku	(na) začiatku
zahaš	zahas
zahlavek	vankúš
zamaržlo	zamrzlo
zamišam	zamiešam
zaplacic	zaplatiť
zapomina	zabúda
zapomňeme	zabúdneme
zas žimo	zas zimno (zas zima)
zavaric	zavariť
zaviraj	zatváraj
za vidna	počas, čo je vidieť
zatľa	zatiaľ
zatopeno	zatopené
zaš	zaš
zašvic	zasvieť
za života	počas života
zbirac	zbierať
zdechli	zdochli
žimňavi	„dozimný“ (pec)
zjete	zjedené
znac	vedieť
znam	viem (ja)
zna	vie
zoberece	zoberiete
zrobim	spravím
zraď	zaraď tam, kam to patrí
zrub	sprav
z tamto	z tamdiaľ
zviša	zvišia
žeľeneho	zeleného
žeľeňinu	zeleninu (G)
žic	žiť
žim	zem
žimo	zima
žimno	zimno, chladno
(v) živoce	(v) živote
žohrac	zohriať
žoltej	žltej
žreňa	žrádlo, potrava pre zviera

Má to tak rád, až sa za tím trasie.	Má tak rád uhorku, až sa za tým trasie.
paru razi	pár krát