Sekčov (pomenovanie)

História

• 1261 – Scukcha,

Miesta

• 1272 – Zekchew ([zekčev]), Slovensko.

V maďarsku:

• Egyházasszecsőd,
• Németszecsőd,
• Moldovánszecsőd,
• Terestyénszecsőd.

• „Súrodenec“ Dunaszekcső (doslovné „Dunajský Sekčov“, južné Maďarsko).
  • Pozn.: Aj pri ňom sa používa slovo reketiabucur.

Rod Szecsődy

• Pozri Szecsődy család. (Szecsődi) (po maďarsky).

Priezviska

• Szekcső,
• Székely (?),
• Szektsik (?),
• Sečuv,
• Sečuj,
• Sečujac,
• Sečuh,
• Seetsche,
• Secsujacz, Seczujacz.

Etymológia

• Praindoeuropské *sek- – „rezať“:
  • Praslovanské sěťi – „kosiť“, „rezať“.

Významy

Zlomiť:

• Sikuli (staršie Sekulovia) + ov.

Uzol na strome (od odstráneného konára):

• česky suk,
• poľsky sęk,
• hovorovo slovenský.

Sek, seknutie:

• Praindoeuropčiny *sewg-, *sewk- (šťava; nasávať),
• (slovanský) sek, seknutie, zásek,
• (slovanský) (zá)sek, hraničné,
  • slovenčina sek,
  • porovnaj secan (stará angličtina).
• maďarsky szecskaválu – a) sekačka (na seno), b) miešačka (jedla pre zvieratá).

• Sekulovia:,
  • Etymológia:
    • maďarsky szegély – hranica,
    • maďarsky szegel – strážca hraníc (funkcia Sekulov),
    • maďarsky szekér – voz.

Kobylky:

• z maďarského szöcskék – kobylky (Tettigonioidea),
  • kobylky → „rýchla, žblnkajúca voda“ → broďák → súvis s vodou alebo miestom.

Riečny prah:

• szekcső – „rýchla, tečúca voda, riečny prah, vodopád; brod“,
• praturecké *sek – skákať.

Močiar:

• (maďarský) močiar.

Listina z roku 1247

A. Ch. 1247. …

… Item prima meta predii, quod vocatur, Zwkchu incipit in littore fluuii Zwkchu a parte orientali, et vadit ad partes meridionales, inde vero transit per planiciem ad dumum, qui dicitur Reketiabucur, deinde ad viam regalem, inde vero per nouas et veteres metas cadit iterum in Zwkchu, et sic terminatur. …

Transumtae a Wladislao R. H. anno 1500. ab Ecelesia de Jaszow 1547. eruit D. Podhrászky.

Preklad:

…

… Panstvo, ktoré sa nazýva Zwkchu (Sekčov), má hraničné značky začínajúce na brehu východnej strany rieky Zwkchu, ktoré idú južným smerom, odtiaľ prechádza rovinou k trnine, ktorá sa nazýva reketiabucur (oslavujúca/nádherná vŕba), potom ku kráľovskej ceste, odtiaľ cez nedávne a staré hranice opäť padá do Zwkchu, kde končí.

…

—

Trnina (ojedinele aj južný smer) môžu byť vlastne narážka na Bérczalja (skorší termín Belcella by označoval skôr nejako obývaný vrch), dnešné Janovce.

Reketiabucur by mohlo byť niečo (majúce tŕne) z: ruža, slivka trnková, borievka obyčajná alebo druh z rodu rakytník.

Pozri aj

• Szentpétery Imre: Az Árpád-házi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke. Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. I. kötet 3 füzet. (Budapest, 1930.).
• Csánki Dezső: Magyarország történelmi földrajza a Hunyadiak korában / II. KÖTET / BARANYAVÁRMEGYE. / VÁROSAI: VÁROSAI:.