Sekčov (pomenovanie)

Historické spomínanie

1261 – Scukcha^[1]
1272 – Zekchew ([zekčev])^[2]

Etymológia

praindoeuropčiny *sewg-, *sewk- (šťava; nasávať)^[3]
- stredná horná nemčina zukch - „schnell und mit Gewalt ziehen“ („rýchlo a mocne“)^[4]^[5]
- slovenčina sek
- porovnaj secan (stará angličtina)

Význam

Variant I.

Slovo sek + č + ov:
- sek:
  - (slovanský) sek, seknutie, zásek,^[6]
  - (slovanský) (zá)sek,^[6] hraničné
  - (maďarský) močiar,^[6]
- č
  - č ⇔ ť,
  - prípona pre neurčitok slovesa,
- -ov, pádový suffix.
z maďarského szöcskék – kobylky (Tettigonioidea),^[7]
- kobylky -> „rýchla, žblnkajúca voda“ -> broďák -> súvis s vodou alebo miestom.

Variant II.

Slovo Sekčov obsahuje privlastňovací sufix -ov.

Listina z roku 1247

A. Ch. 1247. …

… Item prima meta predii, quod vocatur, Zwkchu incipit in littore fluuii Zwkchu a parte orientali, et vadit ad partes meridionales, inde vero transit per planiciem ad dumum^[8]^[9]^[10], qui dicitur Reketiabucur, deinde ad viam regalem, inde vero per nouas et veteres metas cadit iterum in Zwkchu, et sic terminatur. …

Transumtae a Wladislao R. H. anno 1500. ab Ecelesia de Jaszow 1547. eruit D. Podhrászky.

^[11]

Preklad:

…

… Panstvo, ktoré sa nazýva Zwkchu (Sekčov), ma hraničné pásma začínajúce na brehu východnej strany rieky Zwkchu, ktoré idú južným smerom, odtiaľ prechádza rovinou k trnine, ktorá sa nazýva reketiabucur (oslavujúca/nádherná vŕba^[12]^[13]), potom ku kráľovskej ceste, odtiaľ cez nedávne a staré hranice opäť padá do Zwkchu, kde končí.

…

Trnina (ojedinele aj južný smer) môžu byť vlastne narážka na Bérczalja^[14] (skorší termín Belcella by označoval skôr nejako obývaný vrch), dnešné Janovce.

Reketiabucur my mohlo byť niečo z: ruža, slivka trnková alebo borievka obyčajná.

Referencie

↑ Czambel, Samo, Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov. 1. oddelenie: Osnovy a iný materiál rečový. 1. čiastka:
↑ Boleš, Konštantín Daniel (2016). "DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA". NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ 5 (1): 115. ISSN 1338-9572. http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf.
↑ sucus (latinský)
↑ Rosa Kohlheim (Bayreuth): ÜBERNAMEN IN SATZFORM IM MITTELALTERLICHEN REGENSBURG
↑ zucken (stredná horná nemčina)
↑ ^6.0 ^6.1 ^6.2 ŠTEVÍK, Miroslav: Sídelná štruktúra kopijníckych osád, cestná sieť, strážne a zásekové miesta na Spiši v stredoveku. In: Z minulosti Spiša. IX.-X. ročník, 2002, online
↑ https://ams.ceu.edu/2007/Szilagyi.pdf
↑ dumum (po anglicky)
↑ dumum (po anglicky)
↑ dūmus (Charlton T. Lewis, Charles Short, A Latin Dictionary)
↑ Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis
↑ bucura (po maďarsky)
↑ rekettyés
↑ Notitiae 1/2017 (príspevok DEDINA – VILLA BELCELLA A ÚZEMIE ZA ZÁSEKMI – ULTRA INDAGINES)

Pozri aj

Szentpétery Imre: Az Árpád-házi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke. Regesta regum stirpis Arpadianae critico diplomatica. I. kötet 3 füzet. (Budapest, 1930.)

[1] Czambel, Samo, Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov. 1. oddelenie: Osnovy a iný materiál rečový. 1. čiastka:

[2] Boleš, Konštantín Daniel (2016). "DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA". NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ 5 (1): 115. ISSN 1338-9572. http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf.

[3] sucus (latinský)

[4] Rosa Kohlheim (Bayreuth): ÜBERNAMEN IN SATZFORM IM MITTELALTERLICHEN REGENSBURG

[5] zucken (stredná horná nemčina)

[kopij-6] 6.0 ^6.1 ^6.2 ŠTEVÍK, Miroslav: Sídelná štruktúra kopijníckych osád, cestná sieť, strážne a zásekové miesta na Spiši v stredoveku. In: Z minulosti Spiša. IX.-X. ročník, 2002, online

[7] ttps://ams.ceu.edu/2007/Szilagyi.pdf

[8] umum (po anglicky)

[9] umum (po anglicky)

[10] ūmus (Charlton T. Lewis, Charles Short, A Latin Dictionary)

[11] Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis

[12] ucura (po maďarsky)

[13] rekettyés

[14] Notitiae 1/2017 (príspevok DEDINA – VILLA BELCELLA A ÚZEMIE ZA ZÁSEKMI – ULTRA INDAGINES)

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]