Fintice (pomenovanie)

From Wikiversity

Varianty názvu obce[edit]

Keďže prvá písomná zmienka obce Fintice je z roku 1272,[1] čo je väčší časový odstup voči súčastnosti, tak sa skúmajú jednak nasledujúce tvary obce Fintice:

  • Fyntha,
  • Finta,
  • [Finťice],
  • [Finčiče],
  • Suncia,[2]
  • Fruncta;[2]

tak aj slovo:

  • [fin].

Etymológia[edit]

Slovo je odvodené vlastného podstatného mena Finta, resp. jeho varianty. V stredovekej latinčine, odkiaľ pochádza najstaršia písomná zmienka, sa pri pomenovaní obce podľa osoby zapísoval[3] jej názov v neohýbanom tvare.

Slovo Fintice je zložené z dvoch tvarov Finti + -ce:

  • Fint:
    • tvary:
      • slovanizovaný: [Finťi],
      • neslovanizovaný: [Finti],
  • -ice:
    • spodstatnené prídavné meno obsahujúce suffix stredovekej písanej latinčiny -icē (na základe analýzy slov finticē a becē jedného dokumentu[4]), čo je skrátené pre -itiae a označujúc nominatív plurálu:[5][6][7]
      • Asociácia prípadne k čomu:
        LatinčinaSlovenčina
        rieka (slovenčina)m[8]f
        villa (latinčina)f[9]f
        dedina (slovenčina)m / n / m[10]f
        terra (latinčina),
        zem (slovenčina)        		f[11]f
        mesto (slovenčina)n[12]n
    • praktický medzinárodný zápis (a zároveň neutrálny pre domácich a cudzincov[13]), a ktorý je podobný/ekvivalentný v slovenčine -icke (napr. fintické zvony).
    • niekto odvádza že od potoka.


Pôvodný všeobecnejší význam *kʷey- sa asi neskôr špecifikoval a od neho sa „oddelil“ *pent-. Toto rozdelenie je zrejme v slovenčine, kde máme pre *pent- slová ako tiecť, vytekať, funí, a pre *kʷey- slová čin(iť), činka.

U predkov slova finta mohlo dosť k nasledujúcim zmenám:

  • f zmenené na:
    • na [v] (napr. vynúť, vynájsť),
    • na [č] (napr. rumunské cinta [činta]),
    • na [c] (napr. cicať),
    • na [p]
      • chorvátske pičiti <slovenské piť>),
      • latinského fingo[14] a pingo,[15]
    • na [r] (napr. rinčať)
    • na [k]:
      • anglické kind – dieťa (možno súvisí s „dieťa piští/pišči, kričí“).
      • slovenské kýchať.
  • t zmenené:
    • na [č/ć] – napr. slová či(či)čkať, čačkať,
    • na [t/ť] – napr. slovo finta, fintiť [finťiť],
    • na [d] – napr. nemecké slovo finden
    • na [g]:
      • gronský pingu (slovenský kopec)
      • inuktitutský pingu (slovenský malý kopček),[16]
      • anglický penguin (slovenský tučniak),[17]


Pôvodný význam *kʷey- možno vznikol z vody alebo dymu alebo bol nimi ovplyvnení.
Voda:

  • pramení,
  • tečie,
  • pení sa,
  • zaplavuje (t. j. aj „kreslí“, keď klesá hladina vody),
  • a „dáva život“ (dáva pitie, organizmy, material na tehly, …).

Ako vlastné podstatné meno[edit]

  • 9. stor. pred Kristom, Fintas, Grecko,[18][19][20]
  • 7. stor. pred Kristom, Phintas (podľa Androkleide),[21]
  • 526 – 603, Fintan z Clonenagh, Írsko,[22]
  • ? – 635, Fintán z Taghmon, Severné Írsko[23][24]
  • 803/804 – 878, Fintan z Rheinau, Írsko/Švajčiarsko,[25]
  • 1367, Paulus filius Finech; súvis so Finčevec, Chorvátsko.[26][27]

Rod (zrejme):[28]

  • Fynta, Dávid syn, Scelench castrum, 1282-10-08 – Zeleneč, okres Trnava, Slovensko,[29][30]
  • Finta, Alber, 1328 – dnes Albeř, Čechy (žeby?),
  • Finta; Finta fia, Sarfeu (Vas m), cca 382-06-06 – dnes Blatné, Senec, Slovensko,[31][32]
  • Finta Diozisius, Szcutmiklós vara, 1276 – dnes hrad/pevnosť v Turda, Sedmohradsko, Rumunsko,[33][34]
  • Finta Peter, comes, Mosolány, 1330-04-29 – Mocsolya, Rumunsko,[35][36]
  • Fintai Ilona,Finta leánya; Sarfeu (Vas m); 1382-06-06
  • Fyntha-i Miklós; Feketehygh vára, Fyntha birtok, Sáros megye; 1272-11-16[Pozn. 1][Pozn. 2].

Pra-meno *Finta[edit]

Na základe analýze z 12. a 13. storočia:[37]

  • *Finta
    • Fyn,
    • Fynta/Phynta/Phinta.

Možné významy[edit]

  • ďateľ:
    • zo starej angličtiny fina (ďateľ) + suffix -ta,[38][39]
  • súvisiace s vodou:
    • ryba:
      • Alóza finta (Alosa fallax) - lebo je Finta (maďarsky, ukrajinský a ruský) a Finte (nemecký),[40]
      • U nás by alóza finta nemala žiť,[41][42] takže by sa mohlo prípadne jednať o alóza neškvrnitá (Alosa immaculata, Alosa pontica),[43]
      • súvis s rybolovom? (?),
    • prameň, tiecť, vytekať, prúdiť:
      • z pra-západnej nemčiny finþan,[44]
      • z praindoeurópskeho pent-,[45]
      • z latinského fons[46] → fontana,[47]
      • Z latinského fio[48] → na rumunské ființă,[49]
      • gótsky 𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽 (po anglicky),
      • dedina Finthen, dnes súčasť Mainz (pramene a rimské akvadukty),[50]
      • rumunsky fântână – prameň, „vodná“ stena,[51]
      • podobné so slovenským slovom fontána,
    • močiare, bažina:
      • možno narážka na terén a lužné lúky a lesy (okolo rieky Sekčov a západne od centra obce),[52][53]
      • Fintau, Nemecko[54] – rieka, ktorá sa do močiarov vlieva,
      • Fintel (hist. aj Wintla), Nemecko – bažinový terén,[55]
      • Fintavägen, Svédsko; značková cesta („pristupová cesta“) – a la „prameň“ prichádzajúcich áut do sídliska,[56]
      • Fintlandsmoor, Nemecko – močiar, rašelinisko,[57]
    • plač:

nájsť:

  • bavorský fint znamená nájsť,[63]
  • zo starej Irštiny „objaviť“, „odkryť“, „zistiť“, „vedieť“,[64][65][66]

päť:

  • zo stredno-hornej nemčiny vünf,[67]
  • v jazyku Mòcheno (v Taliansku) vinf značí päť,[67][68]

finta (trik): podvodník

  • slovinsky finka – prasa, svina (pri hre),[58]

„strážisko“:

  • zo starej angličtiny finta – hraničné územie, družina/posádka, sledovať,[69][70][71]
  • latinské finita ako tvar slova finitus – hraničná,[72][73]

výmysel:

skrytý:

  • v berberskom jazyku názov oázy Fint znamená skryté,[76]

(o)zdobiť, „pačiť sa“:

  • zo slovenského fintiť,
  • možno odvodené z latinského fingo,[77]
  • možno odvodené z latinského pingo,[78]
  • grecké slovo φίντα (fínta, stredný rod)

šikovný:

  • stará gotčina 𐍆𐌹𐌽 (fin) – nomina sacra lord (vo význame pán, vládca alebo majster)[79][80][81]
  • stará francúzština fin:[82]
    • 14. storočie: šikovný;
    • 15. storočí: malý,malicherný (došlo k negácií/ironizovaniu významu).[83]
  • „vedieť dotiahnuť (niečo) do konca“:
    • zo starej angličtiny finta znamenajúc:[69]
      • „tail“ – slovenský „chvost“,[70] „časť“ (niečoho),
      • „sequence“ – slovenský „sekvencia“,
      • „result“ – slovenský „výsledok“,

súvis s peniazmi:

  • „finta“ – španielský starodávna daň („finītus“⇒„fintito“ <súvis so „finito“ – „nastaviť limity“>),[84]
  • podobné so:
    • srbsko-chorvatský funta/фунта – jednotka váha, finančná mena,[85][86][87]
    • macedonský фунта – jednotka váha, finančná mena (po anglicky),[88]
    • ruský фунт – jednotka váha, finančná mena,[89]
    • ukrainský фунт – libra alebo jednotka váhy, množstva,[90]
    • jidiš פֿונט/funt – jednotka hmotnosti, pôvodovne označenie pre ruskú mieru (po anglicky),[91]
    • armenský ֆունտ/funt – libra alebo jednotka váhy (po anglicky),[92]

krivý, ohnutý

skalnatý:

  • z maďarského slova finta,[96]

nôž:

  • poľsky finka – puzdrový nôž, [98][99]

klam, lesť:[100]

  • zo slovenského slova finta,

pasca

botanické významy:

uzdraviť:

  • „zmeniť predpokladaný ortieľ smrti“ – t. j. vyliečiť sa,
  • Cethern mac Fintain (Írska mytológia),[105]

zabávači/šašovia:

ako „urážka“/„žart“ (?):

  • v poľštine: „zadymení papier držaní pod nosom“.[116]

Poznámky[edit]

  1. ↑ Maď. „Feketehygh“ = slov. „Čierný les“ (Zdroj informácie)
  2. ↑ Možno je zdroj DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekció) • Családi levéltárak (P szekcióból) • Dessewffy család, grófi (Q 62) • 74669

Pozri tiež[edit]

Referencie[edit]

  1. ↑ Boleš, Konštantín Daniel (2016). "DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA". NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ 5 (1): 115. ISSN 1338-9572. http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf. 
  2. ↑ 2.0 2.1 2.2 2.3 Historický schematizmus slov. farností. www.dominikani.sk. [2023-10-18]. 
  3. ↑ Medieval Latin
  4. ↑ Jacobus, de Voragine. Legenda aurea sanctorum, sive Lombardica historia. 1497. 
  5. ↑ -itiae (po anglicky)
  6. ↑ -itia (po anglicky)
  7. ↑ belong (po anglicky)
  8. ↑ villa (po anglicky)
  9. ↑ rivus (po anglicky)
  10. ↑ village (po anglicky)
  11. ↑ terra (po anglicky)
  12. ↑ oppidum (po anglicky)
  13. ↑ Boleš, Konštantín Daniel (2019). "POČIATKY A VÝVOJ HRADNÉHO PANSTVA ŠEBEŠ". NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ 8 (2): 118. ISSN 1338-9572. http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-2_2019.pdf. 
  14. ↑ fingo (po anglicky)
  15. ↑ pingo (po anglicky)
  16. ↑ pingo (po anglicky)
  17. ↑ penguin (po anglicky)
  18. ↑ Fintas
  19. ↑ Phintas (po nemecky)
  20. ↑ Phintas (po nemecky)
  21. ↑ Phintas (Androkleide) (po nemecky)
  22. ↑ Fintan of Clonenagh (po anglicky)
  23. ↑ Fintan of Clonenagh (po anglicky)
  24. ↑ Fintán of Taghmon (po anglicky)
  25. ↑ Fintan of Rheinau (po anglicky)
  26. ↑ ZDENKO BALOG: GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJAč; Cris, god. VI., br. 1/2004., str. 59-72
  27. ↑ Finčevec (po anglicky)
  28. ↑ Székely, Erzsébet. fiok 144. a-i-10 F. 
  29. ↑ Dzurjanin, Zdenko. Miesto starého nový, ale socialistický (31. január 2009. sme.sk. Petit Press, a.s. 2009-02-05. 
  30. ↑ Zeleneč
  31. ↑ Beláková, Mária. HYDRONYMIA SEVERNEJ ČASTI POVODIA MALÉHO DUNAJA. Trnava. 2014. 
  32. ↑ Blatné
  33. ↑ Mikod Kökényesradnót (po anglicky)
  34. ↑ Turda (po česky)
  35. ↑ Mocsolya.. arcanum.com. 
  36. ↑ Mocsolya (po maďarsky)
  37. ↑ Nováková, Mária. Najstaršie uhorské osobné mená a pomenovacia prax na Slovensku v 13.-14. storočí. Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra histórie. 2010-06-30 [2023-12-08]. 
  38. ↑ fina
  39. ↑ woodpecker
  40. ↑ 2028.xlsx. 
  41. ↑ Atlas rýb. www.srz-ds.sk. 
  42. ↑ Alosa fallax (Lacepède, 1803), Twaite shad. 
  43. ↑ Slovensko - Obchodné označenia. [2023-10-18]. 
  44. ↑ Proto-West Germanic/finþan (po anglicky)
  45. ↑ Proto-Indo-European/pent- (po anglicky)
  46. ↑ fons#Latin (po anglicky)
  47. ↑ fontana#Latin (po anglicky)
  48. ↑ fio#Latin (po anglicky)
  49. ↑ ființă#Romanian (po anglicky)
  50. ↑ Mainz-Finthen (po nemecky)
  51. ↑ fântână#Romanian (po anglicky)
  52. ↑ Voj. mapovanie 2 - mapa rok 1839. [2023-10-18]. 
  53. ↑ Fintice#Záplavy
  54. ↑ Fintau (po nemecky)
  55. ↑ Fintel (po nemecky)
  56. ↑ Cesta: Fintavägen (1071987913). [2023-10-18]. 
  57. ↑ Fintlandsmoor (po nemecky)
  58. ↑ 58.0 58.1 Pleternik, Makso. Slovensko-nemki slovar. Uredil M. Pleternik. 1891. 
  59. ↑ weiblich#German (po anglicky)
  60. ↑ Scham (po anglicky)
  61. ↑ shame (po anglicky)
  62. ↑ bashfulness (po anglicky)
  63. ↑ Bairisch (po nemecky)
  64. ↑ rofinnadar#Old_Irish (po anglicky)
  65. ↑ discover (po anglicky)
  66. ↑ find_out (po anglicky)
  67. ↑ 67.0 67.1 vinf#Mòcheno (po anglicky)
  68. ↑ Mòcheno language (po anglický)
  69. ↑ 69.0 69.1 69.2 finta#Old_English (po anglicky)
  70. ↑ 70.0 70.1 70.2 tail#Etymology_1 (po anglický)
  71. ↑ tailing#Noun (po anglický)
  72. ↑ finita#Latin (po anglický)
  73. ↑ finitus#Latin (po anglický)
  74. ↑ Finta.png. 
  75. ↑ Bernolák, Anton. Slowár slowenskí česko-latinsko-ňemecko-uherskí = seu, Lexicon slavicum bohemico-latino-germanico-ungaricum. Budae, typis et sumtibus Typogr. Reg. univers. hungaricae. 1825. 
  76. ↑ L'Oasis de Fint. 2023-10-18. 
  77. ↑ fingo (po anglicky)
  78. ↑ pingo
  79. ↑ 𐍆𐌹𐌽#Gothic (po anglicky)
  80. ↑ 𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic (po anglicky)
  81. ↑ lord#English (po anglicky)
  82. ↑ https://www.jeantosti.com/noms/f2.html
  83. ↑ petit (po anglicky)
  84. ↑ Roberts, Edward Arthur. A Comprehensive Etymological Dictionary of the Spanish Language with Families of Words based on Indo-European Roots. 2014. 
  85. ↑ funta#Serbo-Croatian
  86. ↑ фунта#Serbo-Croatian
  87. ↑ dict.cc | currency | English-Slovak Dictionary. dict.cc. Paul Hemetsberger. 
  88. ↑ фунта#Macedonian
  89. ↑ фунт#Russian (po anglicky)
  90. ↑ фунт#Ukrainian (po anglicky)
  91. ↑ פֿונט#Yiddish
  92. ↑ ֆունտ#Armenian (po anglicky)
  93. ↑ Szamota, István; Zolnai, Gyula. Magyar oklevél-szótár, régi oklevelekben és egyéb iratokban elöforduló magyar szók gyüjteménye. Legnagyobb részüket gyüjtötte Szamota István. A Magyar Tudományos Akadémia megbízásából szótárrá szerk. Zolnai Gyula. Budapest V. Hornyánszky. 1210. 
  94. ↑ curvus (po anglicky)
  95. ↑ bent#English (po anglicky)
  96. ↑ 96.0 96.1 Bizonfy, Ferencz. English-Hungarian dictionary. 1886. 
  97. ↑ Finteușu_Mare, Maramureș (po rumunsky),
  98. ↑ finka#Polish (po anglicky)
  99. ↑ Sheath knife (po anglicky)
  100. ↑ Historický slovník slovenského jazyka. A – J. Red. M. Majtán et al. 1. vyd. Bratislava: Veda 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1 (spoluautori V. Blanár, E. Jóna, I. Kotulič, E. Krasnovská, R. Kuchar, M. Majtán, M. Majtánová, Š. Peciar, B. Ricziová, J. Skladaná). (heslo finta)
  101. ↑ Antonini, Annibale. Dizionario italiano, latino e francese in cui si contiene, non solamente un compendio del dizionario della Crusca, ma ancora tutto cio, che v'ha di piu rimmarchevole ne' migliori lessicografi, etimologisti, e glossarii,... raccolto dall' abbate Annibale Antonini. Nuova edizione. Riveduta, corretta, e notabilmente accresciuta. Tomo primo, Zväzok 1. 1770. 
  102. ↑ assenzio (po anglicky)
  103. ↑ Absinthe (po anglicky)
  104. ↑ Ferrari V., 2016 - Lessico botanico popolare della provincia di Cremona: dialettale, etimologico, “Monografie di Pianura”, n. 11, Provincia di Cremona, Cremona.
  105. ↑ Cethern mac Fintain (po anglicky)
  106. ↑ Magyar duda (po anglicky)
  107. ↑ fintor#Hungarian (po anglicky)
  108. ↑ Szentpétery Imre: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961 (heslo Fintor) (po maďarsky)
  109. ↑ Magyar duda (po maďarsky)
  110. ↑ Magyar duda (po anglicky)
  111. ↑ frunce#Old_French (po anglicky)
  112. ↑ fronce#Old_French (po anglicky)
  113. ↑ froncer#French (po anglicky)
  114. ↑ scowl (po anglicky)
  115. ↑ Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8 (kolektív autorov: A. Anettová, I. Hrubaničová, Š. Michalus, E. Pícha, M. Pisárčiková, M. Považaj, E. Tibenská). (heslo kaboniť
  116. ↑ Rykaczewski, Erazm. A complete dictionary English and Polish and Polish and English. 1849. 
Retrieved from "https://beta.wikiversity.org/w/index.php?title=Fintice_(pomenovanie)&oldid=363579"