Jump to content

Fintice (pomenovanie)

From Wikiversity

Varianty názvu obce

[edit]

Keďže prvá písomná zmienka obce Fintice (Slovensko) je z roku 1272,[1] čo je väčší časový odstup voči súčastnosti, tak sa skúmajú nasledujúce tvary obce Fintice:

  • Fyntha,
  • Finta,
  • Fincice,[2]
  • [Finťice],
  • [Finčiče],
  • Suncia,[3]
  • Fruncta,[3]
  • Finzi (nemecká výslovnosť [Finci]),
  • Fincice,

tak aj slovo:

  • [fin].

Etymológia

[edit]

Názov obce je najskôr odvodené od vlastného podstatného mena Finta.

V stredovekej latinčine, odkiaľ pochádza najstaršia písomná zmienka obce, sa pri pomenovaní obce podľa osoby zapísoval[4] jej názov v neohýbanom tvare. Teda slovo Fintice je zložené z dvoch časti Finti + -ce:

  • Fint:
    • tvary:
      • slovanizovaný: [Finťi],
      • neslovanizovaný: [Finti],
  • -ice:
    • spodstatnené prídavné meno obsahujúce suffix stredovekej písanej latinčiny -icē (na základe analýzy slov finticē a becē jedného dokumentu[5]), čo je skrátené pre -icae (možný súvis alebo odvedenie od -itiae)[6] a označuje genitív jednotného čísla alebo nominatív plurálu:[7][8][9]
      • Asociácia prípadne k čomu:
        LatinčinaSlovenčina
        rieka (slovenčina)m[10]f
        villa (latinčina)f[11]f
        dedina (slovenčina)m / n / m[12]f
        terra (latinčina),
        zem (slovenčina)        		f[13]f
        mesto (slovenčina)n[14]n
    • praktický medzinárodný zápis (a zároveň neutrálny pre domácich a cudzincov[15]), a ktorý je podobný/ekvivalentný v slovenčine -icke (napr. fintické zvony).
    • niekto odvádza že od potoka.

Pôvodný všeobecnejší význam *kʷey- sa asi neskôr špecifikoval a od neho sa „oddelil“ *pent-. Toto rozdelenie je zrejme v aj slovenčine, kde máme pre *pent- slová ako tiecť, vytekať, funí, a pre *kʷey- slová čin(iť), činka.

U predkov slova finta mohlo dôjsť k nasledujúcim zmenám:

  • zmenené f na:
    • [v] (napr. vynúť, vynájsť),
    • [č] (napr. rumunské cinta [činta]),
    • [c] (napr. cicať),
    • [p]:
      • chorvátske pičiti (slovensky piť),
      • latinského fingo[16] a pingo,[17]
    • [r] (napr. rinčať),
    • [k]:
      • anglické kind – dieťa (možno súvisí s „dieťa piští/piščí, kričí“).
      • slovenské kýchať,
  • zmenené t na:
    • [č/ć] – napr. slová či(či)čkať, čačkať,
    • [t/ť] – napr. slovo finta, fintiť [finťiť],
    • [d] – napr. nemecké slovo finden,
    • [g]:
      • gronsky pingu (slovensky kopec),
      • inuktitutsky pingu (slovensky malý kopček),[18]
      • anglicky penguin (slovensky tučniak),[19]
    • [dž] – nárečovo slovensky a potom ukrajinsky, južnoslovansky findža a podobné perzsky,
    • [z] – sardinsky finza.
  • zmenené č na:
    • [š] v staromaďarčine (obec Šišov),[20]

Pôvodný význam *kʷey- možno vznikol z vody alebo dymu alebo bol nimi ovplyvnený.
Voda:

  • pramení,
  • tečie/prúdi,
  • pení sa,
  • zaplavuje,
    • teda aj „kreslí“, keď klesá hladina vody,
  • rozdeľuje,
  • a „dáva život“ (dáva pitie, organizmy, materiál na tehly, …).

Ako vlastné podstatné meno

[edit]
  • 9. stor. pred Kr., Fintas, Grecko,[21][22][23]
  • 7. stor. pred Kr., Phintas (podľa Androkleide),[24]
  • 6. stor. pred Kr., Fintias, grécky maliar,[25]
  • ? – 279 pred Kr., Phidias z Agrigenta, založil mesto Φιντίας (Fintias, dnešná Licata, Sicília, Taliansko),[26]
  • 3. storočie, Finn McColl, Írsko,[27]
  • 526 – 603, Fintan z Clonenagh, Írsko,[28]
  • ? – 635, Fintán z Taghmon, Severné Írsko[29][30]
  • 803/804 – 878, Fintan z Rheinau, Írsko/Švajčiarsko,[31]
  • 1332, Phinta, kňaz svätej Anny, Comuna Sântana de Mureș, Mureș (Rumunsko),
  • 1332, Monch et Fyntha, Črnomir, Chorvátsko,[32]
  • 1341, Fyntha et Nicolaus,[32]
  • 1367, Finčevec, Chorvátsko, Paulus filius Fynech,[33]
  • 1367, Paulus filius Finech; súvis so Finčevec, Chorvátsko.[34][35]

Rod (zrejme):[36]

  • Fynta, Dávid syn, Scelench castrum, 1282-10-08 – Zeleneč, okres Trnava, Slovensko;[37][38]
  • Finta, Alber, 1328 – dnes Albeř, Čechy (žeby?);
  • Finta; Finta fia, Sarfeu (Vas m), cca 382-06-06 – dnes Blatné, Senec, Slovensko;[39][40]
  • Finta Diozisius, Szentmiklós vára, 1276 – Mikleuš, Chorvátsko;[41]
  • Finta Peter, comes, Mosolány, 1330-04-29 – Mocsolya, Rumunsko,[42][43]
  • Fintai Ilona,Finta leánya; Sarfeu (Vas m); 1382-06-06,
  • Fyntha-i Miklós; Feketehygh vára, Fyntha birtok, Sáros megye; 1272-11-16.[Pozn. 1][Pozn. 2]

Pra-meno *Finta

[edit]

Je románskeho pôvodu vyskytujúce sa vo tvaroch (na základe analýzy z 13. a 14. storočia):

  • Fyn,
  • Fynta/Phynta/Phinta.[44]

Tiež:

  • Finzi (zrejme rod).[45]

Ak význam Fintha má pôvod v románskych jazykov, potom ho môžeme významovo (podľa 13./14. storočia storočia) vysvetliť ako šikovný/zručný. Románsky pôvod môže súvisieť s románskym obyvateľstvom vo vtedajšom Uhorsku, ktorí bol ovplyvnený križiackymi výpravami a rádmi templárov a johanitov. Rád johanitov dostal v listine z r. 1247 poverenie[46] stražiť 5 uhorských hradov a ktorý pôsobili aj v blízkosti Fintíc (Medzany,[47] Hanušovciach nad Topľou a Medzianky[48]).

„Meno Finta malo v stredovekých zápisoch rôzne podoby (Pfynta, Ffynta, Phinta, Finta…), pričom podľa viacerých autorov bolo slovanského pôvodu.“[49]

Miesta

[edit]
  • Fintice, okres Prešov, Slovensko,
  • Fincovce – dnes Pavlovce, Slovensko,[50]
  • Finthen – dedina, od r. 1969 sučasť Mainz, Nemecko,[51]
  • Φιντίας / Fintias, dnešná Licata, Sicília, Taliansko,[26]
  • Fintorica, miesto, Šišov, Slovensko
  • Finta, dvor, Vynohradiv, Ukrajina,[50]
  • Finta, chotár, Neverice, Slovensko,[50]
  • Fîntînița, Moldavsko,
  • …,
  • zoznamy:

Možné významy

[edit]
  • súvisiace s vtákmi:
    • vrabec:
      • z praindoeuropančiny *(s)ping- (malý vták, vrabec),[52]
    • pinka:
      • z praindoeuropančiny *(s)pingos (pinka),[53]
    • ďateľ:
      • zo starej angličtiny fina (ďateľ) + suffix -ta,[54][55]
  • súvisiace s vodou:
    • ryba:
      • Alóza finta (Alosa fallax) – lebo je Finta (maďarsky, ukrajinsky a rusky) a Finte (nemecky),[56]
      • U nás by alóza finta nemala žiť,[57][58] takže by sa mohlo prípadne jednať o alóza neškvrnitá (Alosa immaculata, Alosa pontica),[59]
      • škotsky finnack, finnoc, finner – „biely pstruh“,[60]
      • súvis s rybolovom? (?),
    • plutva:
      • stará angličtina finn,[61]
      • pragermančina *finno,[61]
      • prazapadná nemčina finnā, finnu, finā, finu,[62]
    • prameň, tiecť, vytekať, prúdiť:
      • z prazápadnej nemčiny finþan,[63]
      • z praindoeurópskeho pent-,[64]
      • z latinského fons[65] → fontana,[66]
      • Z latinského fio[67] → na rumunské ființă,[68]
      • gótsky 𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽 (po anglicky),
      • dedina Finthen, dnes súčasť Mainz (pramene a rimské akvadukty);[69]
      • rumunsky fântână – prameň, „vodná“ stena;[70]
      • podobné so slovenským slovom fontána,
    • močiare, bažina:
      • stará horná nemčina fenni,[71]
      • stredodolná nemčina a starofrízština fenne,[71]
      • možno narážka na terén a lužné lúky a lesy (okolo rieky Sekčov a západne od centra obce),[72][73]
      • Fintau, Nemecko[74] – rieka, ktorá sa do močiarov vlieva;
      • Fintel (hist. aj Wintla), Nemecko – bažinový terén,[75][76]
      • Fintavägen, Svédsko; značková cesta („pristupová cesta“) – a la „prameň“ prichádzajúcich áut do sídliska;[77]
      • Fintlandsmoor, Nemecko – močiar, rašelinisko;[78]
    • cikať:
      • slovensky čičať – „cikať“,[79]
    • člapkať sa:
      • slovensky čičrať – „babrať sa v niečom, čľapkať sa vo vode, v riedkom blate“,[20]
      • slovensky čičer – „bahnom zanesená časť terénu, hlavne ciest, po ktorých sa bolo treba plavočiť, čabrať sa a pod.“,[20]
    • plač:

„k cieľu“, „pri cieli“:

  • kampidská sardínčina finza(s),[85][86]
  • cesta:
    • z protoindoeurópskeho *pent- – „ísť, prejsť; cesta, most“,[87]
  • nájsť:
    • z protoindoeurópskeho *pent- – „ísť, prejsť; cesta, most“,[87]
    • z prazápadnej nemčiny finþan – „nájsť, objaviť, prísť na to“,[87]
    • z pranemčiny finþan – „nájsť, objaviť, prísť na to“,[88]
    • bavorsky fint znamená významovo nájsť,[89]
    • gótsky fintha znamená nájsť,[90][91]
    • zo starej írčiny „objaviť“, „odkryť“, „zistiť“, „vedieť“,[92][93][94]

päť:

  • zo stredno-hornej nemčiny vünf,[95]
  • v jazyku Mòcheno (v Taliansku) vinf značí päť,[95][96]

podvodník:

  • slovinsky finka – prasa, svina (pri hre),[80]

trik:

  • súčastné europské jazyky (napr. v športe),

výmysel:

skrytý:

  • v berberskom jazyku názov oázy Fint znamená skryté,[99]

„strážisko“:

  • latinské finita ako tvar slova finitus – hraničná,[100][101]
  • zo starej angličtiny finta – hraničné územie, družina/posádka, sledovať;[102][103][104]
  • španielsky finca – „nehnuteľnosť“, „farma“, „hacienda“,[105]

(o)zdobiť, „pačiť sa“:

  • zo slovenského:
    • spisovného fintiť sa,
    • z nárečových findiť sa, frnťiť sa znamenajúc „parádiť sa“,[106]
  • možno odvodené z latinského fingo,[107]
  • možno odvodené z latinského pingo,[108]
  • dalmatský fin – „vlasy“,[109]
  • grécky φίντα (fínta, stredný rod),
  • ozdobná šálka, viď položku šálka,
  • horenos[44] – „namyslený človek, nafúkanec“,[110]
  • dánsky finde – „mať určitý pocit potešenia alebo (menej často) nelibosti“,[111]
  • biely, svetlovlasý:
    • zo strednej angličtiny Fin(n); skrátene poangličené Fionn, skratené Finn, z pôvodného gálskeho Ó Finn – Fionn potomok,[112]

uskutočňovať, stať sa, byť:

  • latinsky fiō,[113]
  • (prenesene) latinsky fin – „rámeno“,[114]
  • rumunsky fi – byť,[115]
  • rumunsky ființă [fiinca] – „bytosť“, „stvorenie“,[116]
  • rumunsky ființa [fiinca] – „existovať“,[117]
  • pre skupinu slov (do kt. patrí aj slovo finta) so spoločným významom pohyh (podľa Egy),[118]

páska:

  • portugalsky cinta (výslovnosť [finta]),[119]

dobrý/fajný, šikovný:

  • stará francúzština a stredná angličtina fin(e) – „výborný príjemný čestný dokonalý“,[120]
  • latinsky finis – „dokonalý vynikajúci“,[120]
  • z jidiš Finzi,[45]
  • stará francúzština fin – „fajný, delikatný“[121]
  • južnoslovanský fin,[122][123]
  • v slovenčine:
    • „Pekne si to vyfintil.“ – „Pekne si sa s tým »pohral«.“ („Super, popipľal si sa s tým, že výsledok je výborný / excelentý / nad očakávanie / dôsledne spravený.“),

šikovný, vážený, brondzový:

  • slovensky čič – „vážený muž obyč. v úctivom oslovení“,[20]
  • južnoslovanký čiča, čičo –starší človek, strýko,[20]
  • stará gotčina 𐍆𐌹𐌽 (fin) – nomina sacra lord (vo význame pán, vládca alebo majster),[124][125][126]
  • stará francúzština fin:[127]
    • pôvodne: „jemný, nežný, dokonalý alebo krehký“,
    • 14. storočie: šikovný;
    • 15. storočí: malý,malicherný;[Pozn. 3][128]
  • egyptsky Pa-neḥas – „ten bronzovej farby“,[129]
  • z hebrejského פִּינְחָס‎/Pinchas,[130]
  • španielsky pinco – „schopný preniknúťs veľkou intenzitou“,[131]
  • „vedieť dotiahnuť (niečo) do konca“:
    • zo starej angličtiny finta znamenajúc:[102]
      • „tail“ – slovenský „chvost“,[103] „časť“ (niečoho),
      • „sequence“ – slovenský „sekvencia“,
      • „result“ – slovenský „výsledok“,
  • *int znamenajúc nemecky richtung,[132]

rozseknúť, rozštiepiť:

  • slovensky čičať – „robiť hluk, údermi vyrubovaním lesnej dreviny, zosekávaním haluzia z kmeňov“,[20]
  • latinské findo,
  • praindoeurópske *bʰinédti,[133]

drevorubač:

  • ako fin+čičať = muž/majster + rubač – človek, ktorý vie nielen rubať drevo ale aj s ním pracovať (tvorba vozov, domom; teda „tokárčiť“),
  • porovnaj slovensky čičman – „drevorubač, ktorý rúbaním, sekaním, prípad. otesávaním kmeňov stromov šíri hluk“,[20][134]

„vzácne“ drevo:

  • praindoeurópske *finьtъ – tujový:[135]
    • zaznamenané iba v súvistlosti s drevom,
    • možný nedoslovný význam ako „vzácne“ drevo,
    • možno narážka na stromy[136] ako javor horský a lipa malolistá v katastri obce,

súvis s peniazmi:

  • starofrancúzske fin „peniaze“,[137]
  • „finta“ – španielska starodávna daň („finītus“ ⇒ „fintito“ <súvis so „finito“ – „nastaviť limity“>),[138]
  • podobné so:
    • srbsko-chorvatsky funta/фунта – jednotka váha, finančná mena,[139][140][141]
    • macedonsky фунта – jednotka váha, finančná mena,[142]
    • rusky фунт – jednotka váha, finančná mena,[143]
    • ukrainsky фунт – libra alebo jednotka váhy, množstva,[144]
    • jidiš פֿונט/funt – jednotka hmotnosti, pôvodovne označenie pre ruskú mieru (po anglicky),[145]
    • armenský ֆունտ/funt – libra alebo jednotka váhy,[146]

krivý, ohnutý

skalnatý:

  • z maďarského slova finta,[150]
  • lovec, zberač:[152]
    • stará nemčina *fenthan – „hľadať pešo“,[152]
    • pragermančina finnaz (chodiť pešo),[153]
    • stredoveká angličtina fen, fint(e), fient – a) lovec, zberač, b) trus, hnoj.[154]
    • stará horná nemčina vende,[155]
    • stará norčina finnr (lovec, zberač),[153]
  • „… ,scricfinni‘ sú vašniví lovcí/zberači, …“,[Pozn. 4][156]

nôž:

diabol,démon, hrozný človek:[159]

  • stredná angličtina fend,

klam, lesť:[160]

  • zo slovenského slova finta,

pasca:

botanické významy:

uzdraviť:

  • „zmeniť predpokladaný ortieľ smrti“ – teda vyliečiť sa,
  • Cethern mac Fintain (Írska mytológia),[165]

skok, skákanie:

  • maďarsky finz a príbuzne slová,[166]

zabávači/šašovia:

ako „urážka“/„žart“ (?):

  • v poľštine: „zadymení papier držaní pod nosom“,[177]

šálka/hrnček:[178]

  • perský پنگان (pingān),[179]
  • arabský فِنْجَان (finjān),[179]
  • srbsko-chorvátsky findžan,[179]
  • ukrajinsky фінджа/findža,[180]
  • slovenské nárečia findža.[181]

Fín:

Poznámky

[edit]
  1. ↑ Maď. „Feketehygh“ = slov. „Čierný les“ (Zdroj informácie).
  2. ↑ Možno je zdroj DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekció) • Családi levéltárak (P szekcióból) • Dessewffy család, grófi (Q 62) • 74669 .
  3. ↑ Možno došlo k negácií alebo k ironizovaniu významu.
  4. ↑ Prvá časť slova scric znamená lyžovať. (Referencia: https://snl.no/finner_-_samer).

Pozri tiež

[edit]

Referencie

[edit]
  1. ↑ Boleš, Konštantín Daniel (2016). "DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA". NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ 5 (1): 115. ISSN 1338-9572. http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf. 
  2. ↑ Michal Lacko, S.J. (1964). "Miestopis Slovenska za posledných sto roko". Most (Cleveland, Ohio, U.S.A.: Slovenský ústav) 11 (3-4). https://archive.org/details/most.1964.v11n03-04/page/174/mode/2up?q=fintice. 
  3. ↑ 3.0 3.1 3.2 3.3 Historický schematizmus slov. farností. www.dominikani.sk. [2023-10-18]. 
  4. ↑ Medieval Latin.
  5. ↑ Jacobus, de Voragine. Legenda aurea sanctorum, sive Lombardica historia. 1497. 
  6. ↑ -itiae (po anglicky).
  7. ↑ -icus (po anglicky).
  8. ↑ -icia (po anglicky).
  9. ↑ belong (po anglicky).
  10. ↑ villa (po anglicky).
  11. ↑ rivus (po anglicky).
  12. ↑ village (po anglicky).
  13. ↑ terra (po anglicky).
  14. ↑ oppidum (po anglicky).
  15. ↑ Boleš, Konštantín Daniel (2019). "POČIATKY A VÝVOJ HRADNÉHO PANSTVA ŠEBEŠ". NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ 8 (2): 118. ISSN 1338-9572. http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-2_2019.pdf. 
  16. ↑ fingo (po anglicky).
  17. ↑ pingo (po anglicky).
  18. ↑ pingo (po anglicky).
  19. ↑ penguin (po anglicky).
  20. ↑ 20.0 20.1 20.2 20.3 20.4 20.5 20.6 Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest; Kultúra slova, č. 2, 2008, ISSN 0023-5202.
  21. ↑ Fintas.
  22. ↑ Phintas (po nemecky).
  23. ↑ Phintas (po nemecky).
  24. ↑ Phintas (Androkleide) (po nemecky).
  25. ↑ Phintas (Androkleide).
  26. ↑ 26.0 26.1 Φιντίας_του_Αγκριτζέντο (po grécky).
  27. ↑ The Heroic Legend of Fionn mac Cumhaill.
  28. ↑ Fintan of Clonenagh (po anglicky).
  29. ↑ Fintan of Clonenagh (po anglicky).
  30. ↑ Fintán of Taghmon (po anglicky).
  31. ↑ Fintan of Rheinau (po anglicky).
  32. ↑ 32.0 32.1 Diplomatički zbornik Kraljevine Hrvatske, Dalmacije i Slavonije Codex Diplomaticus I- XVIII Latin, Croatian. [2026-04-17]. 
  33. ↑ Balog, Zdenko. GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJA. [2023-12-08]. 
  34. ↑ ZDENKO BALOG: GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJAč; Cris, god. VI., br. 1/2004., str. 59-72.
  35. ↑ Finčevec (po anglicky).
  36. ↑ Székely, Erzsébet. fiok 144. a-i-10 F. 
  37. ↑ Dzurjanin, Zdenko. Miesto starého nový, ale socialistický (31. január 2009. sme.sk. Petit Press, a.s. 2009-02-05. 
  38. ↑ Zeleneč.
  39. ↑ Beláková, Mária. HYDRONYMIA SEVERNEJ ČASTI POVODIA MALÉHO DUNAJA. Trnava. 2014. 
  40. ↑ Blatné.
  41. ↑ Szentmiklós (Horvátország) (po maďarsky).
  42. ↑ Mocsolya.. arcanum.com. 
  43. ↑ Mocsolya (po maďarsky).
  44. ↑ 44.0 44.1 Nováková, Mária. Najstaršie uhorské osobné mená a pomenovacia prax na Slovensku v 13.-14. storočí. Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra histórie. 2010-06-30 [2023-12-08]. 
  45. ↑ 45.0 45.1 JewishEncyclopedia.com. FINZI. 1989. 
  46. ↑ Bučko, Peter. Románske obyvateľstvo v štruktúrach Uhorského kráľovstva. 
  47. ↑ Medziansky hrádok. 
  48. ↑ Hrad Medzianky. 
  49. ↑ Blanár, Dominik. FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN. 
  50. ↑ 50.0 50.1 50.2 CHYTIL, Alois. Chytilův místopis Československé republiky. V Praze: Alois Chytil, 1930. Dostupné tiež z: https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:1127bbd3-869e-4169-b1ae-92a45b00ba92.
  51. ↑ Willkommen im Stadtteil Finthen. Landeshauptstadt Mainz. [2025-01-19]. 
  52. ↑ Reconstruction:Proto-Germanic/finkô (po anglicky).
  53. ↑ finch#English (po anglicky).
  54. ↑ fina.
  55. ↑ woodpecker.
  56. ↑ 2028.xlsx. 
  57. ↑ Atlas rýb. www.srz-ds.sk. 
  58. ↑ Alosa fallax (Lacepède, 1803), Twaite shad. 
  59. ↑ Slovensko - Obchodné označenia. [2023-10-18]. 
  60. ↑ Jamieson, John. An Etymological Dictionary of the Scottish Language: In which the Words are Explained in Their Different Senses, Authorized by the Names of the Writers by Whom They are Used, Or the Titles of the Works in which They Occur, and Deduced from Their Originals. 1818. 
  61. ↑ 61.0 61.1 Origin and history of fin. etymonline.com. 
  62. ↑ Proto-West_Germanic/finnā (po anglicky).
  63. ↑ Proto-West Germanic/finþan (po anglicky).
  64. ↑ Proto-Indo-European/pent- (po anglicky).
  65. ↑ fons#Latin (po anglicky).
  66. ↑ fontana#Latin (po anglicky).
  67. ↑ fio#Latin (po anglicky).
  68. ↑ ființă#Romanian (po anglicky).
  69. ↑ Mainz-Finthen (po nemecky).
  70. ↑ fântână#Romanian (po anglicky).
  71. ↑ 71.0 71.1 Ancestry. Fenn Surname Meaning. 
  72. ↑ Voj. mapovanie 2 - mapa rok 1839. [2023-10-18]. 
  73. ↑ Fintice#Záplavy.
  74. ↑ Fintau (po nemecky).
  75. ↑ Fintel (po nemecky).
  76. ↑ Ancestry. Fintel Surname Meaning. 
  77. ↑ Cesta: Fintavägen (1071987913). [2023-10-18]. 
  78. ↑ Fintlandsmoor (po nemecky).
  79. ↑ Milan Majdán: O slovenských priezviskách; Kultúra slova, ročník 40, č. 2, 2006.
  80. ↑ 80.0 80.1 Pleternik, Makso. Slovensko-nemki slovar. Uredil M. Pleternik. 1891. 
  81. ↑ weiblich#German (po anglicky).
  82. ↑ Scham (po anglicky).
  83. ↑ shame (po anglicky).
  84. ↑ bashfulness (po anglicky).
  85. ↑ https://hemerotecadigital.uanl.mx/items/browse?advanced%5B0%5D%5Belement_id%5D=39&advanced%5B0%5D%5Btype%5D=is+exactly&advanced%5B0%5D%5Bterms%5D=Men%C3%A9ndez+Pidal%2C+Ram%C3%B3n%2C+1869-1968%2C+Director&output=omeka-xml.
  86. ↑ Friedrich, Diez. Etymologisches Wörterbuch der romanischen Sprachen von. 1870. 
  87. ↑ 87.0 87.1 87.2 *finþan (po anglicky).
  88. ↑ *finþaną (po anglicky).
  89. ↑ Bairisch (po nemecky).
  90. ↑ Königlich-böhmische Gesellschaft der Wissenschaften (Prague, Hungary). Sitzungsberichte der königl. böhmischen Gesellschaft der Wissenschaften in Prag. 1883. 
  91. ↑ Chrestomathy of Gothic and Anglo-Saxon. finþan. 
  92. ↑ rofinnadar#Old_Irish (po anglicky).
  93. ↑ discover (po anglicky).
  94. ↑ find_out (po anglicky).
  95. ↑ 95.0 95.1 vinf#Mòcheno (po anglicky).
  96. ↑ Mòcheno language (po anglický).
  97. ↑ Finta.png. 
  98. ↑ Bernolák, Anton. Slowár slowenskí česko-latinsko-ňemecko-uherskí = seu, Lexicon slavicum bohemico-latino-germanico-ungaricum. Budae, typis et sumtibus Typogr. Reg. univers. hungaricae. 1825. 
  99. ↑ L'Oasis de Fint. 2023-10-18. 
  100. ↑ finita#Latin (po anglický).
  101. ↑ finitus#Latin (po anglický).
  102. ↑ 102.0 102.1 102.2 finta#Old_English (po anglicky).
  103. ↑ 103.0 103.1 103.2 tail#Etymology_1 (po anglický).
  104. ↑ tailing#Noun (po anglický).
  105. ↑ finca#Spanish (po anglický).
  106. ↑ Králik, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 2015. , heslo fintiť.
  107. ↑ fingo (po anglicky).
  108. ↑ pingo (po anglicky).
  109. ↑ fin#Dalmatian (po anglicky).
  110. ↑ Krátky slovník slovenského jazyka. Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X (autorský kolektív: J. Doruľa, J. Kačala, M. Marsinová, I. Masár, Š. Michalus, Š. Peciar, M. Pisárčiková, M. Považaj, V. Slivková, E. Smiešková, E. Tibenská, M. Urbančok) – heslo horenos.
  111. ↑ Det Danske Sprog- og Litteraturselskab. finde. 
  112. ↑ Ancestry. Finn Surname Meaning. 
  113. ↑ fio#Latin (po anglicky).
  114. ↑ Grose, Francis, F. A. S. A classical dictionary of the vulgar tongue. 1785. 
  115. ↑ fi#Romanian (po anglicky).
  116. ↑ ființă#Romanian (po anglicky).
  117. ↑ ființa#Romanian (po anglicky).
  118. ↑ Renáta Németh: A XIX. Századi nyelvbölcselet és a magyiar nyelv szótárának etimológiai elve. 2007.
  119. ↑ cinta#Spanish (po anglicky).
  120. ↑ 120.0 120.1 Ancestry. Fine Surname Meaning. 
  121. ↑ fin#Old_French (po anglicky).
  122. ↑ fin#Serbo-Croatian (po anglicky).
  123. ↑ fin#Slovene (po anglicky).
  124. ↑ 𐍆𐌹𐌽#Gothic (po anglicky).
  125. ↑ 𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic (po anglicky).
  126. ↑ lord#English (po anglicky).
  127. ↑ https://www.jeantosti.com/noms/f2.html.
  128. ↑ petit (po anglicky).
  129. ↑ Phinehas (po anglicky).
  130. ↑ פינחס (po hebrejsky).
  131. ↑ finco#Portuguese (po anglicky).
  132. ↑ Nyelv Magyar: [Magyar nyelv : közérdekű havi folyóirat a művelt közönség számára / Magyar Nyelvtudományi Társaság ; szerk. Szily Kálmán]. 1907.
  133. ↑ Proto-Indo-European/bʰinédti (po anglicky).
  134. ↑ V minulosti (napr. vo Vyšnom Slavkove) sa drevo nesťahovalo traktormi, teda silnými strojmi, takže ku zníženiu odporu pri sťahovaní dreva z lesa bolo nutné strom vyčistiť od kôry.
  135. ↑ E. Havlová, A. Erhart, I. Janyšková. Etymologický slovník jazyka staroslověnského. 1989. 
  136. ↑ Obecný úrad Fintice. O obci Fintice. 
  137. ↑ Králik, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 2015. , heslo financ.
  138. ↑ Roberts, Edward Arthur. A Comprehensive Etymological Dictionary of the Spanish Language with Families of Words based on Indo-European Roots. 2014. 
  139. ↑ funta#Serbo-Croatian.
  140. ↑ фунта#Serbo-Croatian.
  141. ↑ dict.cc | currency | English-Slovak Dictionary. dict.cc. Paul Hemetsberger. 
  142. ↑ фунта#Macedonian (po anglicky).
  143. ↑ фунт#Russian (po anglicky).
  144. ↑ фунт#Ukrainian (po anglicky).
  145. ↑ פֿונט#Yiddish.
  146. ↑ ֆունտ#Armenian (po anglicky).
  147. ↑ Szamota, István; Zolnai, Gyula. Magyar oklevél-szótár, régi oklevelekben és egyéb iratokban elöforduló magyar szók gyüjteménye. Legnagyobb részüket gyüjtötte Szamota István. A Magyar Tudományos Akadémia megbízásából szótárrá szerk. Zolnai Gyula. Budapest V. Hornyánszky. 1210. 
  148. ↑ curvus (po anglicky).
  149. ↑ bent#English (po anglicky).
  150. ↑ 150.0 150.1 Bizonfy, Ferencz. English-Hungarian dictionary. 1886. 
  151. ↑ Finteușu_Mare, Maramureș (po rumunsky).
  152. ↑ 152.0 152.1 Maixner, Miroslav. KONSTRUKCE SÁMSKÉ ETNICKÉ IDENTITY. 2011.
  153. ↑ 153.0 153.1 Finn (po anglicky).
  154. ↑ fen n.(2) (po anglicky).
  155. ↑ Finn (ethnonym) (po anglicky).
  156. ↑ Store norske leksikon. skridfinner.  (po nórsky).
  157. ↑ finka#Polish (po anglicky).
  158. ↑ Sheath knife (po anglicky).
  159. ↑ fend#Middle_English (po anglicky).
  160. ↑ Historický slovník slovenského jazyka. A – J. Red. M. Majtán et al. 1. vyd. Bratislava: Veda 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1 (spoluautori V. Blanár, E. Jóna, I. Kotulič, E. Krasnovská, R. Kuchar, M. Majtán, M. Majtánová, Š. Peciar, B. Ricziová, J. Skladaná) – heslo finta.
  161. ↑ Antonini, Annibale. Dizionario italiano, latino e francese in cui si contiene, non solamente un compendio del dizionario della Crusca, ma ancora tutto cio, che v'ha di piu rimmarchevole ne' migliori lessicografi, etimologisti, e glossarii,... raccolto dall' abbate Annibale Antonini. Nuova edizione. Riveduta, corretta, e notabilmente accresciuta. Tomo primo, Zväzok 1. 1770. 
  162. ↑ assenzio (po anglicky).
  163. ↑ Absinthe (po anglicky).
  164. ↑ Ferrari V., 2016 - Lessico botanico popolare della provincia di Cremona: dialettale, etimologico, “Monografie di Pianura”, n. 11, Provincia di Cremona, Cremona.
  165. ↑ Cethern mac Fintain (po anglicky).
  166. ↑ Fábián István. A' SZÓELEMZÉS' ÉS SZÓÉRTELMEZÉS ALAP-ELVEI. 1853 [2025-01-22]. 
  167. ↑ Magyar duda (po anglicky).
  168. ↑ fintor#Hungarian (po anglicky).
  169. ↑ Szentpétery Imre: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961 – heslo Fintor, po maďarsky).
  170. ↑ Magyar duda (po maďarsky).
  171. ↑ Magyar duda (po anglicky).
  172. ↑ frunce#Old_French (po anglicky).
  173. ↑ fronce#Old_French (po anglicky).
  174. ↑ froncer#French (po anglicky).
  175. ↑ scowl (po anglicky).
  176. ↑ Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8 (kolektív autorov: A. Anettová, I. Hrubaničová, Š. Michalus, E. Pícha, M. Pisárčiková, M. Považaj, E. Tibenská) – heslo kaboniť.
  177. ↑ Rykaczewski, Erazm. A complete dictionary English and Polish and Polish and English. 1849. 
  178. ↑ finka (po tatársky).
  179. ↑ 179.0 179.1 179.2 findžan (po anglicky).
  180. ↑ фінджа (po anglicky).
  181. ↑ Slovo findža. 
Retrieved from "https://beta.wikiversity.org/w/index.php?title=Fintice_(pomenovanie)&oldid=386121"